Cudzie nechceme svoje si nedáme!

Neviem, nie som ekonóm, ale snažím sa pozerať na problém aj optikou druhej strany. Možno tu napíšem teraz nejakú ekonomickú blbosť, ale skúsim teda. Cenovú nerovnováhu má na svedomí nielen vývoz, ale aj prijatie eura vo veľmi nešťastnom okamihu. Práve vtedy, keď nastala kríza. Skúsim vysvetliť.
Kurzy mien všetkých okolitých krajín, po vypuknutí hospodárskej krízy prudko oslabili. Teda tých krajín, ktoré nemajú euro ( Poľsko, Maďarsko, Česko, Rumunsko... ). Rast slovenskej ekonomiky sa prepadol cca. o 10 %, najviac zo všetkých krajín v EÚ. Napriek tomu, sme už boli zafixovaní na euro a to pri totálne nadhodnotenej parite 1€ = 30,126 SKK.
Skúsme si predstaviť príklad, žeby sme euro neprijímali. Predpokladám, že kríza by spôsobila pád koruny niekde na úroveň 36-37 SKK/€. A teraz poďme k drevu.
Východzie ceny pred krízou:
- guľatina A/B: 2.100 SKK
- rezivo stred.: 4.800 SKK

Nástup krízy:
- guľatina A/B: 50- € (1.500 SKK)
- rezivo stred.: 120- € (3.600 SKK)

prepad guľatiny: cca. 28 %
prepad rezivo: cca. 25 %


Situácia 2011:
- guľatina A/B: 70 € ( 2.100 SKK )
- rezivo stred: 140 € ( 4.200 SKK )

nárast guľatiny: 28 %
nárast rezivo: 14 %

Tu niekde vznikla priepasť 20€/ m3 reziva do mínusu a teda +/- zisk píliarov. Cena guľatiny sa približne dostala na predkrízové úrovne ( áno, vývoz im k tomu dopomohol ), ceny reziva ostali zafixované na priemerné svetové ceny reziva, všetko s prispením prijatia eura ,pri nadhodnotenom konverznom kurze, nakoľko parita 1EUR/ 30,126 SKK je po kríze absolútna fatamorgána. Naviac, nakoľko kurz povedzme HUF/EUR sa prepadol v neprospech forintu, tým menej sme v Maďarsku konkurencieschopní ( jednoducho treba viac forintov na nákup každého našeho eura ). Naproti tomu Rumuni sú vysmiati pretože pád RON/EUR viac menej kopíroval a kopiruje zisky a straty forintu voči euru.
Všetci exportéri si určite pamätajú časy, keď prudké posilnovanie koruny nám robilo vrásky a teda sme sa všetci tešili na euro, že nám nebude znehodnocovať vývozy. Lebo to vtedy vyzeralo tak, že koruna bude posilňovať donekonečna a ekonomika bude šliapať jak perpetuum mobile. Situácia sa však úplne otočila, po kríze by kurz koruny s istotou padol , čo by vytvorilo potrebnú vatu na zmiernenie dopadov krízy. Na ilustráciu:

Predpokladaný kurz koruny po vypuknutí krízy bez prijatia eura: 36 SKK/ 1 €.
Cena reziva v SKK pri dodržaní priemerných svetových cien ihličnatého reziva:
140,00 x 36,00= 5.040 SKK/ m3.
Vyzerá to tak, že v záujme posilnenia odbytu, by sme vedeli ísť s cenami ešte o 240 SKK/ m3 reziva smerom dolu, pričom by sme boli schopní platiť za guľatinu takmer toľko, ako obchodníci, čo ju vyvážajú.
Na záver: Aby boli píliari na predkrízovej úrovni s vlastnou ekonomikou, mohli by akceptovať zvýšenie ceny guľatiny o 14 %, ako to je vidno vyššie. Teda cena guľatiny niekde na úrovni 60 €/ m3 A/B. Viem , že sa to zle číta producentom hmoty, ale matematika nepustí. Jednoducho hrubý zisk 20 €/ m3 reziva sa v týchto ekonomických rošádach vyparil a ostalo veľké nič.
Treba však priznať, že túto situáciu nespôsobili producenti guľatiny, a ak, tak veľmi nepriamo.
Štandardné riešenie tu podľa mňa neexistuje.
Neštandardných riešení je hneď niekoľko:
- úplne zakázať vývoz suroviny, ale tým pádom sa časom vyselektuje cena guľatiny na úrovni okolo 60 €/m3 píliarky.
- požiadať vládu o dotáciu na produkciu ihličnatého reziva vo výške cca. 20 €/ m3. Ak môže byť dotované málo ziskové poľnohospodárstvo, či dokonca lesníctvo, prečo nie spracovatelia?

Keďže ani jedno zo spomenutých riešení neprejde, a čo je dôležitejšie, nieje dlhodobo udržateĺné, sám neviem povedať, ako z tohto bludného kruhu von. Pre píliarov je dôležité podčiarknúť, že tento stav nieje prechodný, toto je naša zafixovaná pozícia minimálne dovtedy, kým tu platí EURO! Ak sa vieme poradiť a niekto má nápad, ako z toho von, diskutujme veľa- veľmi veľa.........