Riaditelia národných parkov majú prepustiť takmer 80 ľudí. Minister im zároveň drasticky znížil príspevok na tento rok zo štátneho rozpočtu a obmedzil aj peniaze z eurofondov. Podľa bývalého štátneho tajomníka rezortu Michala Kiču ide o neakceptovateľný útok na ochranu prírody na Slovensku.
Rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov a nehnuteľností, ktoré prešli v rámci zonácie Veľkej Fatry a Slovenského krasu spod štátnych lesov do správy národných parkov, hoci to vyžaduje zákon.
Drevári sa začiatkom roka báli o presuny štátneho dreva do rúk priekupníkov blízkych vláde, no napokon si mnohí objemy udržali. Zmluvy štátnych lesov sa však skrátili. Spracovatelia sa preto obávajú, že neskôr budú musieť o surovinu bojovať znova. Niektoré fabriky boli navyše vytlačené spomedzi top zákazníkov Lesov SR a nahradili ich nové mená, ktoré drevo vyvážajú aj do cudziny.
Medzi manažérmi Lesov SR si našla miesto aj bývalá pravá ruka Borisa Kollára.
Štátne Lesy SR meškajú s podpisom zmlúv na tohtoročné dodávky dreva pre domáci drevospracujúci priemysel. Drevári za tým vidia možné presuny dreva, ktoré doteraz dostávali oni, na priekupníkov s kontaktmi na terajšiu vládnu koalíciu. Takto sa to dialo aj za minulých vlád Smeru a SNS. Lesy SR meškanie odôvodňujú tým, že sa ich noví manažéri vybraní koalíciou musia viac zoznámiť so stavom podniku.
Generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Štefan Kysel dnes odvolal riaditeľa Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Strážovské vrchy Beňadika Machciníka.
Ekológovia zo Slovenskej akadémie vied (SAV) získali približne 3 milióny eur na realizáciu dvojročného projektu, ktorý sa zameria na výskum odolnosti ihličnatých stromov voči napadnutiu podkôrnym hmyzom v podmienkach meniacej sa klímy.
Ministerstvo životného prostredia SR musí zabezpečiť dôslednú ochranu strategického vodného diela Starina pre zaistenie dostatočného zásobovania pitnou vodou na východnom Slovensku.
Iniciatíva My sme les a občianske združenie Prales pripomínajú, že veľká časť biotopov hlucháňa hôrneho v Národnom parku Muránska planina nie je adekvátne chránená pred kalamitnou ťažbou, ktorá predstavuje dominantný dôvod katastrofálneho úbytku hlucháňa v posledných desaťročiach.