ENVIRO: Ochranári vyzývajú na zákaz ťažby dreva v biotopoch hlucháňa v Muránskej planine

Iniciatíva My sme les a občianske združenie Prales pripomínajú, že veľká časť biotopov hlucháňa hôrneho v Národnom parku Muránska planina nie je adekvátne chránená pred kalamitnou ťažbou, ktorá predstavuje dominantný dôvod katastrofálneho úbytku hlucháňa v posledných desaťročiach.
BRATISLAVA 21. augusta(SITA) - Podávajú preto podnet na okresné úrady, v ktorom ich vyzývajú na zakázanie náhodnej ťažby v týchto biotopoch.

Ochranári poukazujú na to, že podľa medializovaných informácií aj indícií z prostredia Správy národného parku sa chystá rozsiahla ťažba, hoci rezort životného prostredia to negoval. Prípadné poškodenie alebo zničenie týchto biotopov pod zámienkou kalamitnej ťažby by bolo pre hlucháňa na Muránskej planine katastrofou a zhoršilo by aj vyhliadky na jeho dlhodobejšie prežitie na Slovensku. Okrem toho, pre Slovensko by to podľa ochranárov takmer určite znamenalo astronomické pokuty od Európskej únie za ignorovanie rozsudku vo veci ničenia biotopu hlucháňa, ktorý je druhom európskeho významu. „Lykožrút je v horskom smrekovom lese rovnako dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou ako smrek. Kým tu bude smrek, bude tu aj lykožrút. A keď tu budú rásť iné druhy stromov, budú tu zase iné druhy hmyzu, ktoré sa nimi budú živiť. Je to prírodný proces, ktorý patrí do lesa. Odstrániť podkôrny hmyz sa dá len tak, že sa odstráni les,“ povedal Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les a dodal, že to sa už bohužiaľ stalo v mnohých chránených územiach Slovenska. Doplatil na to hlucháň a s ním množstvo ďalších druhov. Dôsledky vo forme zhoršenia záplav a sucha sa nevyhnú ani ľuďom. „Nesmieme dopustiť, aby bola Muránska planina ďalším dokaličeným národným parkom, ktorý sa bude spamätávať stovky rokov,” zdôraznil Kameniar.

Podnety podané na Okresné úrady v Brezne a Revúcej sa týkajú biotopov hlucháňa hôrneho, ktoré ležia v B zóne národného parku. Ide o 652 hektárov v okrese Brezno a 1 995 hektárov v okrese Revúca. Podľa nariadenia vlády má táto zóna prejsť do prísnej ochrany v roku 2031 (zóna B1) a v roku 2051 (zóna B2). To si vyžaduje osobitný režim hospodárenia s ohľadom na aktuálny stav lesných porastov, s cieľom zlepšiť drevinové zloženie a štruktúru porastov na stav čo najbližší prírodnému lesu. Opatrenia sa majú realizovať s cieľom zabezpečenia priaznivého stavu chránených a ohrozených druhov a biotopov. „Apelujeme na okresné úrady, aby v biotope hlucháňa v B zóne národného parku vykonávanie náhodnej ťažby zakázali. Bolo by to naplnením našich záväzkov pri ochrane tohto druhu a dôležitý krok, ako sa vyhnúť pokute od Európskej komisie, ktorá nám po prehratom súde hrozí,“ uviedol Marián Jasík z občianskeho združenia Prales. Poukazuje na to, že doposiaľ nie je schválený program starostlivosti o národný park a nie sú stanovené záväzné pravidlá, ako sa starať o B a C zónu. „Ak je však cieľom B zóny čo najviac sa priblížiť prírodnému lesu, tak suché stromy by sa z porastov tejto zóny nemali odstraňovať. Naviac, keď z nich už lykožrúty prevažne vyleteli,“ podotkol.


Příspěvky autora SITA
Mohlo by Vás zajímat
  • Tarabov útok na národné parky: Nariadil veľké prepúšťanie a zobral im peniaze zo štátneho rozpočtu

    Riaditelia národných parkov majú prepustiť takmer 80 ľudí. Minister im zároveň drasticky znížil príspevok na tento rok zo štátneho rozpočtu a obmedzil aj peniaze z eurofondov. Podľa bývalého štátneho tajomníka rezortu Michala Kiču ide o neakceptovateľný útok na ochranu prírody na Slovensku.
  • Rezorty nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov

    Rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov a nehnuteľností, ktoré prešli v rámci zonácie Veľkej Fatry a Slovenského krasu spod štátnych lesov do správy národných parkov, hoci to vyžaduje zákon.
  • Medzi top zákazníkov Lesov SR prenikli nové priekupnícke firmy na úkor niektorých fabrík

    Drevári sa začiatkom roka báli o presuny štátneho dreva do rúk priekupníkov blízkych vláde, no napokon si mnohí objemy udržali. Zmluvy štátnych lesov sa však skrátili. Spracovatelia sa preto obávajú, že neskôr budú musieť o surovinu bojovať znova. Niektoré fabriky boli navyše vytlačené spomedzi top zákazníkov Lesov SR a nahradili ich nové mená, ktoré drevo vyvážajú aj do cudziny. Medzi manažérmi Lesov SR si našla miesto aj bývalá pravá ruka Borisa Kollára.
  • Drevári sa obávajú, že na biznise s drevom zasa začínajú zarábať ľudia blízki Smeru a SNS. Štátne lesy im blokujú dodávky

    Štátne Lesy SR meškajú s podpisom zmlúv na tohtoročné dodávky dreva pre domáci drevospracujúci priemysel. Drevári za tým vidia možné presuny dreva, ktoré doteraz dostávali oni, na priekupníkov s kontaktmi na terajšiu vládnu koalíciu. Takto sa to dialo aj za minulých vlád Smeru a SNS. Lesy SR meškanie odôvodňujú tým, že sa ich noví manažéri vybraní koalíciou musia viac zoznámiť so stavom podniku.
  • Otec zostal len dodávateľom surovín, výrobu prevzal syn

    Pre vybudovanie rodinnej firmy je prvoradé, aby sa rodičom podarilo pritiahnuť deti k podnikaniu. Rovnako dôležité je, aby starší nechali mladým vo firme dostatočne široký priestor. Inak v podniku nedorastú na samostatných lídrov. Štefan Nemčík si to vo svojej východoslovenskej píle Drevop uvedomil hneď po príchode syna Juraja pred dvanástimi rokmi.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.