BANSKÁ BYSTRICA: Úplný zánik cenných lokalít chránených Natura 2000 nenastane, čas ukáže ako budeme úspešní

Úplný zánik dvoch cenných lokalít európskej sústavy chránených Natura 2000 nachádzajúcich sa v Banskobystrickom okrese nad obcami Baláže a Moštenica – Marková a Studienec nenastane.
BANSKÁ BYSTRICA 26. júla (SITA) – Pre agentúru SITA to povedal Michal Babnič, riaditeľ Národného parku Nízke Tatry (NAPANT). Ako informoval, uvedené územia aktuálne môžeme považovať za miesta s početným výskytom náhodnej ťažba, so sústredenou i roztrúsenou kalamitou spôsobenú podkôrnym hmyzom. „Úplny zánik týchto lokalít nenastane, no rozsah poškodenia sa odvíja od viacerých činiteľov, ktoré môžu priniesť i synergický efekt, a tak dopady ťažby nie je možné presne kvantifikovať a len čas ukáže aký sme boli úspešný pri zachovaní predmetov ochrany prírody v daných lokalitách,“ konštatoval Babnič.

Porastová štruktúra lesných porastov v niektorých porastoch umožňuje gradáciu lykožrúta z dôvodu zastúpenia starších vekových tried lesa, priebehu počasia a stavu rozpracovania územia v predošlom období. Jedná sa o lesné ekosystémy so zastúpením smreka v rôznom podiele, čo je limitujúcim faktorom pre ich relatívnu stabilitu resp. ohrozenosť lesa. „Na základe predošlého zhodnotenia o úplnom zániku týchto cenných lokalít nemožno hovoriť, no samotná ťažba a s ňou spojené sprievodné javy ako približovanie vyťažených stromov, narušenie vegetačného krytu môže lokálne zhoršiť stav lokality aj v oblasti záujmov ochrany prírody. Preto je na nás, aby sme identifikovali predmety ochrany v danej oblasti, lokalizovali rozsah kalamity a následne zvolili postup i opatrenia minimalizujúce negatívny vplyv na záujmy ochrany v danom území,“ informoval Babnič.

Riaditeľ NAPANT-u ďalej vysvetlil, že nevyhnutnosť ťažby je potrebné charakterizovať individuálne podľa okolností s ohľadom na komplexné ponímanie lesa. V prvom rade je potreba uviesť, že v okolí sa nachádzajú človekom pozmenené (náchylné) lesné spoločenstvá s nie ideálnou druhovou štruktúrou (často nadlimitným zastúpením smreka), ktoré môžu a s vysokou pravdepodobnosťou budú ohrozené šírením hmyzu spôsobujúceho hospodárske škody. „Pokiaľ sa s náhodnou ťažbou nezačne prípadne sa radikálne nezmení priebeh počasia, alebo nebudú vynaložené násobne drahšie opatrenia v bezprostrednom okolí nárazníkových zón týchto cenných lokalít na zastavenie tzv. infekcie z miesta nákazy, tak do úvahy by potenciálne prichádzali iné časovo, personálne a ekonomicky náročnejšie opatrenia v často nedostupných miestach,“ dodal Babnič s tým, že vylúčená aplikácia chemických látok.

„Možnosť ponechať lokality na prirodzený vývoj lesných ekosystémov môže mať za následok plošný rozpad s obnovou cez prípravný les a to znamená dlhotrvajúcu zmenu štruktúry lesa a jeho plnenia ochranných a environmentálnych funkcií,“ uzavrel Babnič.

Iniciatívy My sme les spolu s OZ Prales 25. júla informovala, že hrozí strata dvoch cenných lokalít európskej sústavy chránených Natura 2000. Ide o dve hodnotné lokality v Banskobystrickom okrese nad obcami Baláže a Moštenica – Marková a Studienec. Podľa aktivistov ich štát nedokáže alebo nechce chrániť, lebo v týchto dňoch tam Správa Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) vyznačuje spolu s Lesmi SR, lykožrútom napadnuté stromy určené na ťažbu. V Markovej stovky, v Studienci to môžu byť dokonca tisíce stromov. „Pritom vôbec nie je jasné či sa podarí postup lykožrútov zastaviť. Na neďalekej lokalite Suchárina mali lesníci voľné ruky a výsledkom je postupné vyťaženie takmer všetkých starých smrekov v priebehu pár rokov na desiatkach hektárov. Ostali len mladiny a holiny, ktoré sa postupne zalesnili,“ popisujú aktivisti s tým, že toto nie je dobrý návod na zachovanie cenných lokalít.


Příspěvky autora SITA
Mohlo by Vás zajímat
  • Tarabov útok na národné parky: Nariadil veľké prepúšťanie a zobral im peniaze zo štátneho rozpočtu

    Riaditelia národných parkov majú prepustiť takmer 80 ľudí. Minister im zároveň drasticky znížil príspevok na tento rok zo štátneho rozpočtu a obmedzil aj peniaze z eurofondov. Podľa bývalého štátneho tajomníka rezortu Michala Kiču ide o neakceptovateľný útok na ochranu prírody na Slovensku.
  • Rezorty nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov

    Rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov a nehnuteľností, ktoré prešli v rámci zonácie Veľkej Fatry a Slovenského krasu spod štátnych lesov do správy národných parkov, hoci to vyžaduje zákon.
  • Medzi top zákazníkov Lesov SR prenikli nové priekupnícke firmy na úkor niektorých fabrík

    Drevári sa začiatkom roka báli o presuny štátneho dreva do rúk priekupníkov blízkych vláde, no napokon si mnohí objemy udržali. Zmluvy štátnych lesov sa však skrátili. Spracovatelia sa preto obávajú, že neskôr budú musieť o surovinu bojovať znova. Niektoré fabriky boli navyše vytlačené spomedzi top zákazníkov Lesov SR a nahradili ich nové mená, ktoré drevo vyvážajú aj do cudziny. Medzi manažérmi Lesov SR si našla miesto aj bývalá pravá ruka Borisa Kollára.
  • Drevári sa obávajú, že na biznise s drevom zasa začínajú zarábať ľudia blízki Smeru a SNS. Štátne lesy im blokujú dodávky

    Štátne Lesy SR meškajú s podpisom zmlúv na tohtoročné dodávky dreva pre domáci drevospracujúci priemysel. Drevári za tým vidia možné presuny dreva, ktoré doteraz dostávali oni, na priekupníkov s kontaktmi na terajšiu vládnu koalíciu. Takto sa to dialo aj za minulých vlád Smeru a SNS. Lesy SR meškanie odôvodňujú tým, že sa ich noví manažéri vybraní koalíciou musia viac zoznámiť so stavom podniku.
  • Otec zostal len dodávateľom surovín, výrobu prevzal syn

    Pre vybudovanie rodinnej firmy je prvoradé, aby sa rodičom podarilo pritiahnuť deti k podnikaniu. Rovnako dôležité je, aby starší nechali mladým vo firme dostatočne široký priestor. Inak v podniku nedorastú na samostatných lídrov. Štefan Nemčík si to vo svojej východoslovenskej píle Drevop uvedomil hneď po príchode syna Juraja pred dvanástimi rokmi.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.